Vážený návštevník,

používate internetový prehliadač, ktorý z dôvodu bezpečnosti a používateľského komfortu už nepodporujeme. Ak sa rozhodnete pokračovať v prehliadaní s Vaším starým prehliadačom, stránky nebudú fungovať správne.

Pre plnohodnotný zážitok použite, prosím, novší prehliadač (napríklad Google Chrome, Firefox, Microsoft Edge).

Zatvoriť

Z bezpečnostných dôvodov budete čoskoro automaticky odhlásený.

Do odhlásenia zostáva minút a sekúnd.

Kariéra - Ženy v ČSOB | ČSOB

Kariéra

  • možnosti kariérneho rastu v rámci celej finančnej skupiny,
  • odborný rozvoj v rámci pracovného procesu,
  • špeciálne programy pre zamestnancov s vysokým potenciálom rastu predovšetkým v retailovej sieti.

Ženy v ČSOB

V detstve som chcela byť riaditeľkou v banke a môj sen sa mi splnil

Do ČSOB nastúpila na pozíciu pokladníčky v pobočke a v priebehu pár rokov už stála na jej čele. Andrea Rigóová je jednou zo žien, ktoré si vďaka usilovnosti a vytrvalosti splnili svoj detský sen. Prečítajte si inšpiratívny rozhovor s riaditeľkou pobočky ČSOB v Dunajskej Strede, Andreou Rigóovou, v ktorom hovorí aj o tom, ako prepadla behu a v čom jej pomáha.

Ako sa začala a rozvíjala vaša kariéra v ČSOB? Čo vás v nej motivovalo k zmenám/osobnostnému rozvoju?

Moje pôsobenie v ČSOB začalo v júni 2004 a práve odvtedy si plním svoj sen. Po podpise pracovnej zmluvy som začala pracovať ako pokladníčka v dunajskostredskej pobočke ČSOB. Postupom času som prešla na pozíciu poradcu a následne som sa z poradcu vypracovala na riaditeľku pobočky ČSOB v Dunajskej Strede, ktorá sídli v miestnom obchodnom centre. Počas celého tohto obdobia som sa učila na vlastných chybách ale aj úspechoch. Zistila som, že naši klienti mi veria a že ich dokážem presvedčiť o tom, že naše produkty sú tie najlepšie. Mnohokrát som sa dostala do zvláštnych a náročných situácií, ale mala som šťastie na ľudí okolo seba, ktorí ma podržali, poradili a usmernili. Všetky svoje nadobudnuté skúsenosti teraz odovzdávam ja svojim kolegom a kolegyniam a tiež svojim priateľom.

Na čo ste vo svojej kariére v ČSOB najviac hrdá?

Pracovne som najviac hrdá na „MAXA“. Tak totiž volám našu pobočku, ktorá poskytuje služby už 13 rokov a ja som na jej čele rovnú dekádu. Začínali sme ako menšia pobočka, ktorá mala 3 pracovníkov, v súčasnosti je nás už 7. Som hrdá na to, že sa mi podarilo vybudovať takýto veľký tím a rovnako ma teší, že ako pobočka dosahujeme skvelé predajné výsledky. Nehovoriac o odbornosti mojich kolegov z pobočky, ktorí patria medzi špičku v rámci celého retailu ČSOB.

Spomínate si na nejaký zaujímavý zážitok alebo vtipnú situáciu, ktorá sa vám spája s prácou v ČSOB?

Takýchto situácií som už zažila samozrejme niekoľko, ale najviac sa mi páči asi tá, keď si telefónny kontakt na mňa klienti uložia do svojho telefónu pod menom „Andy ČSOB“. Často mi to pripomenie práve naše firemné motto, že sme tu „Pre vás osobne“.

O akom povolaní ste snívali ako dieťa? Splnil sa váš sen alebo máte ambíciu si ho ešte niekedy v živote splniť?

Toto je v podstate tiež vtipná situácia. Ako dieťa som s mamou každé ráno cestou do škôlky prechádzala okolo konkurenčnej banky, tiež modrej. Mala som vtedy 5 rokov a každé ráno som svojej mame nezabudla pripomenúť, že raz budem pracovať v tejto banke a budem riaditeľka. Priznám sa, že tento zámer mi vydržal dosť dlho. Verila som tomu, išla som si za tým, až sa to stalo realitou. Som riaditeľkou pobočky banky a jej farba z detského sna sa tak nepriamo splnila tiež.

Ako sa snažíte dodržiavať worklife balance? Máte vzťah k športovaniu po pracovnej dobe?

Približne pred 4 rokmi som sa rozhodla, že začnem behať. Začínala som s behmi na krátke vzdialenosti, 1 alebo 3 km. Postupne som si však dĺžku trate zvyšovala, až som sa po odbehnutí 10 km cítila ako majsterka sveta. Vtedy som si dala výzvu aj na zabehnutie polmaratónu v dĺžke 21 km, ktorú som úspešne zdolala. Beh sa stal súčasťou môjho každodenného života. Pomáha mi usporiadať si myšlienky, naučil ma trpezlivosti a vytrvalosti. Každý svoj výkon som zvykla zverejňovať na sociálnej sieti a neskôr som sa dozvedela, že som týmto dokázala motivovať k športovaniu ďalších mojich priateľov. V behaní samozrejme pokračujem, stanovujem si nové ciele a výzvy, posúvajú ma stále ďalej.

Najviac sa inšpirujem výrokom „Keď nemôžeš, tak pridaj“

V detstve sa túžila stať učiteľkou, ale osud to zariadil tak, že jej povolaním sa stalo riadenie procesov v banke. V súčasnosti pracuje v ČSOB ako procesná architektka a jej náročnú pozíciu sa jej darí zvládať aj vďaka vyváženému zosúladeniu osobného a pracovného života, v ktorom nesmie chýbať šport. Prečítajte si rozhovor s Monikou Fialovou, v ktorom sa dozviete aj to, kto je jej veľkým životným vzorom.

Ako sa začala a rozvíjala vaša kariéra v ČSOB?

Moje pôsobenie v ČSOB začalo hrou osudu, ktorý rozdal karty a ja som výzvu prijala. Žila som vtedy v Prahe a vo vtedajšej práci som cítila, že sa dostávam do bodu, z ktorého jediná cesta ku kariérnemu posunu, vedie len cez zmenu pracovného prostredia. Práve v období, kedy som sa touto myšlienkou intenzívne zaoberala, mi zavolali zo slovenskej ČSOB, či by som nemala záujem zúčastniť sa pohovoru na pozíciu procesného architekta. Rozhodla som sa túto ponuku prijať, pretože nie nadarmo sa hovorí: „ak nie si spokojný s tým kde si, pohni sa, nie si strom“. Prijali ma a ja môžem s odstupom času povedať, že tento krok som nikdy neoľutovala.

Na čo ste vo svojej kariére v ČSOB najviac hrdá?

Na každý projekt, ktorého som bola a som súčasťou a na každý proces, ktorý som dizajnovala. Pracovné prostredie i náplň mojej práce ma dennodenne motivujú posúvať svoje hranice a prípadné chyby vnímať len ako vedľajší produkt snahy.

Spomínate si na nejaký zaujímavý zážitok alebo vtipnú situáciu, ktorá sa vám spája s prácou v ČSOB?

Určite áno, pretože je paradoxne z dňa, kedy som v ČSOB len pracovať chcela. Keď som sa rozhodla prijať ponuku prísť na pohovor do ČSOB, dala som si na čas a prišla do Bratislavy oveľa skôr. Pohovor vtedy prebiehal na Laurinskej ulici, ale keďže som mala ešte dosť času, poprechádzala som sa uličkami Starého mesta a priamo pod Michalskou bránou som na jednom obchodíku so suvenírmi uvidela nápis „I Love Bratislava“. Rozhodla som sa pred ním odfotiť a fotku som poslala kamarátke s otázkou „hádaj, kde som?“. Vtedy som ešte ani len netušila, pred akou budovou som sa to vlastne odfotila. Zistila som to až vo svoj prvý pracovný deň v ČSOB, pretože hneď vedľa toho obchodíku boli veľké dvere, ktorými som ráno vošla do práce. ČSOB totiž vtedy pôsobila v bratislavskom Starom meste na rôznych miestach a vo viacerých budovách.

Ako sa snažíte dodržiavať worklife balance? Máte vzťah k športovaniu po pracovnej dobe?

K športu mám vzťah po práci, pred prácou a keby to bolo možné, tak aj počas nej. Venujem sa behu a bicyklovaniu, sú pre mňa spôsobom budovania vytrvalosti. Pod vedením osobného trénera trénujem crossfit, ktorý ma zase učí ísť mimo komfortnú zónu a venujem sa tiež joge ako prostriedku na upokojenie mysle. S priateľmi si doprajem turistiku v prírode, v ktorej si vždy skvele oddýchnem.

Máte nejaký vzor/osobnosť, ktorou sa vo svojom živote inšpirujete alebo vás posúva ďalej?

Aj keď som vo svojom živote obklopená mnohými úžasnými ľuďmi, ktorí ma inšpirujú a motivujú, mojim veľkým vzorom je atlét Emil Zátopek. Iba vlastným úsilím dokázal to, čo si predsavzal. Jeho vytrvalosť, sila vôle a pracovitosť z neho urobili jedného z najslávnejších športovcov histórie. A aj keď u tohto výnimočného športovca sa bavíme o bežeckých výkonoch, jeho legendárny výrok „Keď nemôžeš, tak pridaj“ sa dá aplikovať v každej sfére našich životov.

O akom povolaní ste snívali ako dieťa? Splnil sa váš sen alebo máte ambíciu si ho ešte niekedy v živote splniť?

Moji rodičia mi spomínali, že odkedy si oni pamätajú, snívala som o tom, že sa raz stanem učiteľkou – po mamine. Ale osud opäť rozohral svoju kartovú partiu inak ako som chcela a ja som kvôli hospitalizácii v nemocnici stihla prijímacie testy len na ekonomickú univerzitu a nie aj na pedagogickú fakultu, kam som si tiež poslala prihlášku. A práve týmto môj profesijný život nabral iný smer. Čiastočne som si detský sen však splnila, keď som v rámci doktorandského štúdia na vysokej škole tri roky odučila študentov predmet Mikroekonómie a Makroekonómie. Partia však ešte nie je dohraná, uvidíme, či si svoj detský sen ešte niekedy „nedokončím“.